Za rok schudla 50 kíl

Podľa

admin

23. mája 2014

1528

Rebeka bojovala so svojou váhou od detstva. Keď doštudovala, bola odhodlaná urobiť zmenu.

Rebeka Cirillo, 21, Corrimal

“Bola som zúfalá, keď som počula svojich priateľov zhovárať sa o našej oslave…“

„Už máš šaty Bec?“ spýtalo sa jedna z dievčat. Pokrútila som hlavou.

Bola to téma, ktorej som sa chcela vyhnúť. Našli by sa pre mňa vhodné šaty? Sotva som sa so svojou veľkosťou zmestila do školskej uniformy. Nadváhu som mala odjakživa. Ako dieťa som milovala MCdonald a jeho hamburgery. Bez toho, aby som si uvedomila, ako mi škodia, bola som závislá na ich chuti. Mama sa snažila potlačiť moju pretrvávajúcu chuť na jedlo, ale márne. Keď som dokončila vysokú školu, vážila som 90 kíl a merala 167 cm. Nielenže som sa nenávidela kvôli svojmu výzoru, ale trpelo aj moje zdravie. Nemala som žiadne sebavedomie. Stretnutia s ľuďmi boli pre mňa utrpením a za každú cenu som sa im vyhýbala. Raz som sa začala zamýšľať nad svojou budúcnosťou. Ako si nájdem priateľov, keď sa človeku ledva pozriem do očí? Po dokončení ročníka som sa snažila nemyslieť na svoju nadváhu, ale plne som sa sústredila na výlet do Grécka s kamarátom Nicole. V Grécku mám rodinu a tiež plynule hovorím tunajším jazykom. Veľmi som sa tešila. Jedného dňa sme sa rozhodli navštíviť rodinu a to “netradične” – na oslovi. Keď som však chcela zísť, stratila som rovnováhu a sprievodca ma musel chytiť, aby som nespadla. Potom sa otočil k ďalšiemu sprievodcovi, ktorý povedal niečo, čo mi otvorilo oči : „Má peknú tvár, je škoda, no je škoda, že je taká tučná.“ Zrejme nevedeli, že im rozumiem. Uvedomovala som si svoju nadváhu, ale počuť to takto od iného človeka bolo veľmi bolestivé. Povedala som si, že to chce zmenu.

Bolo to veľmi ťažké. O dva mesiace neskôr, keď som bola sotva na začiatku, som sa nezmestila na školskú stoličku. Ako sa na mňa pozerali ľudia? Zdesene. A ja som sa nechcela zúčastňovať akejkoľvek diskusie, pretože som sa cítila trápne. V tú noc som sa doma odvážila – 120 kíl, viac ako kedysi. Bolo to hrozné. Po ďalších dňoch na vysokej škole som sa cítila obrovská a zároveň nešťastná, vedela som, že to takto ďalej nepôjde. Veľa ľudí strávi mnoho času v práci alebo cestovaním, tak prečo by som nemohla obetovať rok na zmenu svojho života? Cítila som sa trápne, keď som o tom hovorila mame a babičke. No mala som u nich plnú podporu. Mama povedala: „Musíme urobiť všetko, aby si bola šťastná!“

Prvá hodina na bežeckom páse bola veľmi vyčerpávajúca. Sotva som vládala pár minút. Ale vedela som, že ak chcem dosiahnuť dobré výsledky, musím to vydržať. Každý deň v posilňovni som si v duchu opakovala: „Vydrž, robíš to pre seba.“

Pomaly sa začali objavovať prvé výsledky. Denné posilňovanie sa stalo jednoduchším a bola som sa schopná sama povzbudzovať v tréningu. Milovala som adrenalín, ktorý som pri cvičení cítila a ako mi pot stekal po tvári.

Zmenila som aj svoje stravovacie návyky. Nesledovala som žiadne módne výstrelky v chudnutí, použila som vlastný rozum. Prešla som na menšie misky. Mastné hamburgery som nahradila ovocím a zeleninou. Nikdy som sa necítila lepšie! Po štyroch mesiacoch prišiel viditeľný výsledok – 94 kíl. Bola som na seba taká hrdá.

Po roku som zdravá a mám 70 kíl , schudla som neuveriteľných 50 kíl. Byť fit a zdravá nie je pre mňa posadnutosťou, ale vášňou. Chcem sa stretávať s ľuďmi, ktorí bojujú so svojou nadváhou, chcem im pomôcť. „Vynechať“ rok zo svojho života bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote.

Akú zmenu som podstúpila?